Partie E

E.Pôvod Bratislavskej výzvy na zjednotenie všetkých slobodných murárov

Bratislava_-_temple_de_Humanizmus-_P_Bu1. Dejiny: tri etapy

V roku 2007 a 2008 viedli české a slovenské Veľké lóže a Veľké Orienty dlhé diskusie o povahe svojich organizácií. Vytvorili výskumnú skupinu, ktorá porovnala ich rituály a s veľkým prekvapením zistila, že medzi nimi nie sú výrazné rozdiely. Preštudovala ich vzájomnú prax a niektorým jej členom sa zdalo, že ich rády by sa mohli navzájom uznávať ako plnoprávne slobodomurárske organizácie. Tieto mladé rády, ktoré znovu vznikli vďaka pádu Berlínskeho múru (1989) po polstoročí „spánku“, vnútenom nepriateľmi slobodného murárstva, boli však príliš slabé a nedokázali tento zámer uskutočniť. Väčšina sa rozhodla, že sa zleje do spoločnej slobodomurárskej organizácie pod záštitou Veľkej zjednotenej lóže Anglicka.

Zúčastnil som sa týchto rozhovorov a postupne som zostavil prvú podobu návrhu Konfederácie. Na začiatku sa týkala iba Strednej Európy. Medzi slovenskými a českými bratmi sa o nej dosť veľa diskutovalo, prepísal som ju, doplnil, preložil do francúzštiny, potom opäť obohatil vďaka asi tridsiatke francúzskych, anglických a švajčiarskych bratov a sestier. Tento sled úvah dal zrod druhej verzii projektu, o ktorej sa opäť diskutovalo, potom tretej a štvrtej, ktorú teraz predkladám na širšiu debatu.

2. Odkiaľ pochádza názov Bratislavská výzva?

Objasňuje to veľmi nečakaný úryvok z nasledujúceho románu: 

Radšej by som bol zostal sám. Žiaľ, Peter vošiel do vlhkej miestnosti a prišiel si sadnúť medzi Gilberta a mňa.

Je to Parížan z Veľkého Orientu, pôvodom zo Slovenska. Je jedným z tých murárov, ktorí žijú v utópii. Théo ich nazýva „naši urýchľovači častíc“. Čím sú ich sny šialenejšie, tým viac im ich vášeň dáva krídla a energiu. Peter by nám chcel nechať podpísať slávnostnú výzvu, aby sa slobodomurársky univerzalizmus zhmotnil v európskej slobodomurárskej organizácii, ktorá by obsahovala všetky európske rády, dokonca aj rády kojotov. Gilbert to odmieta. Zo zásady. Hovorí, že iniciatíva na tento projekt, ktorá k nám prichádza od člena Veľkého Orientu Francúzska, je odsúdená na neúspech.

Ja som ju sľúbil podpísať, hoci petícia nezodpovedá metóde lóží, a navrhol som, aby bola nazvaná „Bratislavská výzva“. Takto by pochádzala odinakiaľ, hlavne nie z Veľkého Orientu Francúzska, lebo všetko, čo sme za posledných tridsať rokov navrhli, stroskotalo. V tomto bode s Gilbertom súhlasím.

Hneď sa mi za to poriadne vysmial. Nech sa stanem ctihodným majstrom malej lóže v Provensálsku, to áno, bravo, to schvaľuje, ale aby som sa miešal do veľkých medzirádových záležitostí, to nie. Každý na svojom mieste! Nestačím na ne. Nepovedal, prečo. Bolo to urážlivé a dokonca veľmi ponižujúce pre Petra aj pre mňa. Žiadna iniciatíva pochádzajúca od nás nemôže uspieť. Bolo by potrebné ísť rokovať do Londýna, ktorý by nám odpovedal, že nejestvujeme.

Petra to vôbec nerozrušilo. Chce a získa dvadsaťtisíc podpisov, uisťuje nás. S podpismi našich sestier, prirodzene. V každom prípade s mojím podpisom. A ak sa treba zaobísť bez Angličanov, zaobídeme sa bez nich.

V tej chvíli vstúpil do vlhkej miestnosti Louis Jamet a Gilberta to poriadne prekvapilo. Z jeho hľadiska nie som na úrovni Louisa Jameta, univerzitného profesora. Čo teda môžeme spolu mať?

Peter sa hneď z ohľaduplnosti vzdialil. Gilbert, on, sa zavŕtal.

Úryvok zo „slobodomurárskeho detektívneho románu“ od Jeana Verduna, bývalého veľmajstra Veľkej lóže Francúzska: Prípad Luberon, knižné vydanie vo vydavateľstve Luc Pire, Belgicko, alebo http://www.jeanverdun.com/luberon.htm časť 12, strana 209.

Ako šok, tento odsek bol pre mňa naozajstný šok. Nápad na petíciu pochádza od Jeana Verduna, v rozhovore s ním mi vôbec nenapadlo tvrdiť, že získam 20000 podpisov, a Jean mi nesľúbil svoj podpis. Nadchlo ma však, že na tento projekt nezabudol a zmienil sa o ňom vo svojom románe. Prirodzene, som šťastný z dobrej mienky, ktorú sa mi v ňom podarilo vzbudiť počas nášho prvého a doposiaľ jediného stretnutia.

Ak Jean Verdun, tento veľký slobodný murár, podporuje môj návrh Svetovej konfederácie slobodomurárskych rádov,
ak sa o tejto myšlienke vyjadrilo rovnako priaznivo niekoľko iných osobností
z Veľkej zjednotenej lóže Anglicka (UGLE),
z „právoplatného“ švajčiarskeho rádu ALPINA,
z Veľkej lóže Francúzska (GLF),
z Veľkého Orientu Francúzska (GODF),
z Veľkej ženskej lóže Francúzska (GLFF),
z Veľkej Lóže Českej Republiky (VLCR)
a niekoľkých desiatok ďalších bratov a sestier,
tak tento projekt osvetľuje zásvit nádeje.


3. Životopis autora Bratislavskej výzvy:

Peter-avec-ses-parents---300-dpia) Svetské CV

Narodený dňa 26. 5. 1940 v Bratislave, Slovensko, ženatý, dve deti.
Štúdium na Divadelnej fakulte VŠMU, odbor história a teória, Bratislava, Československo (1957 – 1962).
Doktorská práca o Stanislavského teórii hereckého umenia na Slovenskej akadémii vied v Bratislave (1963 – 1968), neskôr štúdium tretieho stupňa o politike a kultúre v ZSSR na Inštitúte slovanských štúdií, Sorbonna, Paríž, Francúzsko (1968 – 1972).
Literárny poradca a usporiadateľ zájazdov početných divadelných súborov vo Francúzsku a v zahraničí (1972 – 1981, 1986 – 2008), projekty a študijné práce pre Centre Pompidou, Paríž (1979 – 1980), Ministerstvo kultúry Francúzska (1980 – 1981), Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky (1999 – 2003) atď., dramaturg zodpovedný za divadelný program v Dome kultúry v Rennes (1982 – 1984), projekt kultúrnej výmeny so Slovenskom v rámci kandidatúry Marseille na titul Európske hlavné mesto kultúry 2013 (2007 – 2008). Marseille vyhralo súťaž a delí sa o titul so slovenským mestom Košice.
Umelecký riaditeľ mnohých divadelných, najmä pantomimických festivalov, ako aj festivalov pouličných predstavení vo Francúzsku a inde (1976 - 2006), napríklad Gaukler v Kolíne nad Rýnom (1976), Mímovia a klauni na festivale „in“ v Avignone (1977), Mímovia a klauni, De Blauwe Zaal, Utrecht (1977), Paris - Barcelone - Modena (1982), Dehors / Dedans v Tours (1983 - 1986), Mimos v Périgueux (1987 - 2002), Paris - Fête du Forum (1989), Idéklic v Moirans en Montagne (1990 – 1994), Mimica No Acarte, Lisabon (1990), Bratislava - Brno - Praha (1991), Teatro Europeo, Turín (2003 – 2006).
Divadelný kritik v Československu a vo Francúzsku (1960 – 1982), redaktor novín Gestes (1992 – 2002), ktoré sa venovali pohybovému divadlu.
Autor hry Všetky tie somárstva o ženách (Toutes ces âneries sur les femmes, www.aneries-sur-les-femmes.fr, aj v slovenčine), v spolupráci s Benoît Vitse (2010 – 11).

b) Slobodomurárske CV

Zasvätený 17. 5. 1991 v lóži La Bonne Foi v Oriente Saint Germain en Laye, tovarišom 20. 03. 1992 a majstrom 30. 04. 1993. V jeseni 1995 povýšený na štvrtý stupeň Starého a uznaného škótskeho rítu v lóži Europa, Orient Praha, potom na štrnásty a na osemnásty stupeň v Ennéade, Orient Saint Germain en Laye, rovnaký rítus. V roku 1999 zvolený za Čestného ctihodného majstra lóže Humanizmus. Prispieva do slobodomurárskych časopisov Humanizmus a Reťaz jednoty Veľkého Orientu Francúzska), Slobodomurár (Veľká lóža Slovenska) a inde. Projekt Konfederácia, 2007 – 2011.

Vnesenie svetla slobodného murárstva na Slovensko:

V roku 1992 ma Jacques Oréfice, zástupca veľmajstra V.O.F. pre zahraničné styky, vyzval, aby som pomohol bratom z Prahy v ich úsilí obnoviť slobodné murárstvo v Československu. V tom čase sa práve Československo delilo na dva štáty, a tak som sa pri obnovovaní hnutia na Slovensku rýchlo ocitol sám.

Zapáliť znova svetlo slobodného murárstva na Slovensku nebolo zvlášť ľahké po polstoročí jeho ohovárania a zákazov, najskôr fašistickým režimom, ktorý bol nastolený počas 2. svetovej vojny, potom ďalším, stalinským zriadením totalitného rázu, k čomu ešte pridala svoju hrsť predsudkov katolícka cirkev. Všetky slobodomurárske stopy boli zmazané. Pritom slobodné murárstvo na tomto území jestvovalo takmer dve storočia.

Aby bolo možné vybudovať ho, musel som najprv

  • zmenšiť nedôveru vlády a verejnosti, teda usporiadať tlačové besedy, pristať na rozhovory v televízii, rádiu a novinách,
  • viesť verejné diskusie,
  • udržiavať osobné a listové styky s asi dvesto záujemcami o vstup,
  • preložiť rituály,
  • nakresliť plány a dať vyrobiť priateľovi scénografovi veľmi pekné predmety na vybavenie chrámu,
  • získať pre lóžu celú knižnicu slobodomurárskej literatúry vo francúzštine, angličtine, nemčine, taliančine, ruštine a maďarčine (texty v slovenčine a češtine sa v tom čase nedali nájsť),
  • hľadať nakladateľov, ochotných vytlačiť knihy o slobodnom murárstve, na prvom mieste klasický Slobodomurársky symbolizmus od Julesa Bouchera, ktorý vyšiel v češtine v roku 1998 a Slobodní murári, stavitelia svetla od Daniela Beresniaka, v slovenčine v roku 2002,
  • pripraviť a uskutočniť 8. 5. 1993 pod záštitou V.O.F. a v prítomnosti francúzskych, belgických, rakúskych a českých delegácií, vnesenie svetla do ctihodnej lóže Humanizmus a na druhý deň zasvätiť prvých štyroch slovenských bratov,
  • hľadať miesta pre naše pravidelné rituálne práce,
  • viesť lóžu po prvé tri roky,
  • pomáhať potom udržať ju v chode,
  • vypracovať v spolupráci s A. M. internetovú stránku www.humanizmus.sk a starať sa o ňu až do jari 2008,
  • zabezpečiť výmenné zájazdy medzi lóžou Humanizmus a lóžami vo Francúzsku, Rakúsku a Maďarsku.

V roku 2009 vystúpila Lóža Humanizmus zo zväzku V.O.F., aby sa mohla pod záštitou Veľkej zjednotenej lóže Anglicka (UGLE) podieľať na založení Veľkej lóže Slovenska.

(Podrobné dejiny boli uverejnené v La Chaîne d’Union, GODF, Paríž, č. 18 – 19.)

Moje pracovné vyťaženie na poli slobodného murárstva na Slovensku z veľkej časti vysvetľuje, prečo som vo svojej materskej lóži La Bonne Foi v Saint Germain en Laye zastával iba jednu volenú funkciu, a to Veľký znalec od roku 1999 do roku 2001. V roku 2008 som bol zvolený do Národnej komisie pre úvahy o trvalo udržateľnom rozvoji.

c) Nárysy:

[Späť na obsah]