Ľudia stavajú priveľa múrov a nie dosť mostov.
Isaac Newton
Za posledných 50 rokov stratilo slobodné murárstvo 50% členov v USA.
Vo Francúzsku a inde v Európe množstvo slobodných murárov stúpa, ale nezhody všemožných druhov sú početné. Tieto spory protirečia dôvodom, pre ktoré sme vstúpili do tohoto hnutia. Vplyv slobodného murárstva na spoločnosť upadol všade. Nenadišla chvíla na úprimnú debatu o zmysle slobodného murárstva v 21. storočí a na nový štart na iných základoch?
Úvod
Slobodné murárstvo je zasväcovacie (iniciačné) hnutie, ktoré si niektorí pletú s náboženstvom, iní s politickou stranou, s príležitosťou stretnúť sa s priateľmi na filozofovanie, alebo s dobročinným spolkom. Pre mnohých murárov ide najmä, ak nie výlučne o systém morálnych hodnôt, je zároveň zahalený a objasnený alegóriami, ilustrovaný symbolmi. Všetky tieto prístupy sú hodné úcty a čiastočne zodpovedajú úlohe slobodného murárstva, ktoré však nebolo založené najmä, alebo výlučne pre ne.
- Ak sa slobodné murárstvo stotožňuje s náboženstvom, tak prestáva byt jedinečné a nenahraditeľné,
- Ak chce hrať úlohu politickej strany, alebo odborového zväzu, takisto nespĺňa svoju osobitnú úlohu. Okrem toho nemá zodpovedajúce nástroje nato, aby bolo v týchto oblastiach naozaj výkonné.
- Pravidlá, ktorými sa riadi, z neho nerobia najlepšejší debatný klub.
- Ak sa obmedzuje na dobročinnosť, tak ho predbiehajú občianske združenia.
- Vzhľadom nato, že "vysoká mravná hodnota" je podmienkou prijatia za slobodného murára, možno pripustiť, že práca v lóži má za cieľ rozvíjať ju, avšak Andersonova ústava, na ktorej sa slobodné murárstvo zakladá, mu určuje aj iné úlohy.
- Co sa týka niektorých lóži, ktoré sa zmenili na nástroj presadzovania osobných záujmov, zrádzajú slobodné murárstvo.
To, že slobodné murárstvo poskytuje svojim členom duchovné a mravné hodnoty, z neho nerobí nevyhnutne cirkev. To, že ich nabáda, aby sa pričiňovali o presádzanie spoločenských záujmov, neznamená, že by chcelo nahradiť politické strany, odborové zväzy, občianske združenia, alebo univerzitu. Prirodzene, slobodné murárstvo nemá byt spolkom pre ochranu osobných záujmov. Všetky tieto nedorozumenia zmenšujú dosah slobodného murárstva a nie je prekvapujúce, že za posledných 40 rokov stratilo, najmä v Spojených štátoch, viac ako polovicu príslušníkov. (1)
Zmenšenie príťažlivosti slobodného murárstva nie je spôsobené iba jeho mylným chápaním, ani tým, že by sa západné krajiny menej zaujímali o duchovnosť. Keby bol tento pokles záujmu o transcendentálnosť skutočný, tak by neprekvitali – najmä v USA – sekty a iné nove chodníčky, ktoré k nej smerujú.
Nezabudnime, že temer od začiatku moderného slobodného murárstva v roku 1723 vyjadrili zástancovia sústredenej a autoritatívnej moci ich nepriateľsky, a niekedy aj nenávistný postoj k jeho humanistickej filozofii, rovnostárstvu a duchovnej slobode. Prvá Pápežská odsudzujúca bula je z roku 1738... Po nej nasledovali dve storočia ohovárania a pokusov o otrasenie slobodného murárstva, ktoré zahmlili jeho obraz. Každý v Európe si ešte pamätá útoky proti slobodným murárom a ich prenasledovanie fašistami a komunistami sovietskeho bloku. Nie je prekvapujúce, že nezasvätení, a občas aj slobodní murári sami už celkom nechápu hlboký zmysel a jedinečnú úlohu tohto hnutia.
Moderné slobodné murárstvo vyzýva svojich príslušníkov pracovať na sebe. Zároveň ich povzbudzuje, aby sa ujali úloh, ktoré pre ľudstvo neuskutočňuje nijaká iná organizácia. Pred pokusom odpovedať na otázku, nakoľko sa im to dari a ci slobodné murárstvo ešte ma v XXI. storočí zmysel, sa však treba vrátiť k jeho východisku a podstate.
XV. - XVIII. storočie : hraničné obdobie európskej civilizácie.
Na pochopenie slobodného murárstva si najprv treba pripomenúť okolnosti jeho vzniku pred tromi storočiami.
Slobodné murárstvo sa vynorilo na prelome európskej civilizácie, keď štyri londýnske lóže považovali za užitočné, a dokonca za nevyhnutné spojiť sa do federácie a obohatiť slobodo-murársku iniciáciu novým obsahom.
- Počas Renesancie, v XV. a XVI. storočí, Európa znovuobjavila mocnú grécko-rímsku antickú civilizáciu.
- Prudký rozvoj techniky námornej dopravy umožnil objavenie nových svetadielov a styk s nimi. V Európe sa kontakty rozvíjajú vďaka konskej pošte, vybudovanej v XV. storočí pre úradné a vojenské listy, neskôr otvorenej aj pre súkromníkov. Vynález tlačiarne obohatil ich výmenu názorov.
- Zároveň vedy prežívajú rozhodný vývin a vznikajú nové náučné odvetvia, ktoré umôžnuju študovať vývoj života na zemi, zoznámiť sa s dejinami ľudstva od ich pociatku, porovnávať rôzne civilizácie, atď. Výskum sa oslobodzuje od mnohých predsudkov, jeho metódy sa stávajú spoľahlivejšie, jeho výsledky overiteľné.
- Pokrok vo všetkých týchto oblastiach prehlbuje poznanie väčšiny civilizácií na svete, minulých aj prítomných, a kladie základy pre lepšie vzájomne pochopenie medzi jednotlivcami a spoločenstvami.
Získané vedomosti vyústili, okrem iného, do vypracovania Encyklopédie.
Toto bohatstvo poznatkov a skúseností, ktoré jednotlivci a ľudské spoločnosti nadobudli v dovtedy nevídanom rozsahu, spôsobilo skok v štúdiu človeka, jeho miesta vo vesmíre, a v skúmaní vesmíru. Polozilo základ pre novu etapu vývinu ľudstva.
Zrod planetárnej civilizácie
Až do tohoto obdobia boli ľudia rozdelení do rodín, klanov, kmeňov, obci, štátov a iných združení, ktoré boli obmedzené v čase a priestore. Teraz sa ľudia začali vnímať ako súčasť planetárnych celkov, hospodárskych, kultúrnych a politických. To nerozložilo predchádzajúce zoskupenia, ale pomohlo pochopiť, že muži a zeny sú zároveň prvkami ľudstva, akéhosi organizmu, ktorý sa skladá zo všetkých ľudí.
Tento novy pojem "ľudstvo", ktorý sa pomaly staval viditeľný v každodennom živote, viedol v XVIII. storočí k "Vyhláseniu prav človeka a občana", v XIX. storočí "Vyhláseniu všeobecných ľudských práv", ktoré stavá jednotlivca pod ochranu spoločnosti, potom v XX. storočí k založeniu nadnárodných súdov, ktoré sa zameriavajú na "zločiny proti ľudstvu". Dnes sa Francúzsko snaží presvedciť OSN, aby prijalo "Všeobecnú deklaráciu práv ľudstva". Aký bude ďalší výraz tejto filozofie ?
Metódy tvorenia planetárnej civilizácie.
O vytvorenie planetárnej civilizácie sa možno usilovať dvomi spôsobmi : buď nadvládou jednej nad ostatnými, alebo budovaním mnoho-kultúrnej civilizácie, založenej na úcte k rozdielnosti. Prvý postup jestvuje odjakživa a opakuje sa dodnes na úrovni klanov, kmeňov, štátov, náboženstiev. Druhá sa používa zriedkavejšie.
Zdá sa, že naši predkovia, autori Andersonovej ústavy, boli presvedčení o potrebe využiť ľudské poznanie v celej jeho rôznorodosti a považovali to za nevyhnutnú podmienku úspechu "globalizácie", ktorá sa vynárala na obzore.
Ako to vyjadrili? Ako môže slobodné murárstvo prispieť na úspešnú mierovú výstavbu planetárnej civilizácie ?
Odpoveď na túto otázku je zapísaná v dejinách, usporiadaní a pracovných postupoch moderného slobodného murárstva.
Jeho zakladatelia patrili medzi najjasnozrakejších mysliteľov svojich čias. Viacerí z nich boli členmi Royal Society of London for the Improvement of Natural Knowledge (Londýnska kráľovská spoločnosť pre prirodzené poznanie). Ako vedci a filozofi pôsobili rovnobežne s Osvietenstvom, ktoré sa rozvíjalo vo Francúzsku. Iste boli schopní pochopiť ducha doby a "preložiť ho" do činov. Je to približne, ako keby bola v XX. storočí iniciačná metóda pretvorená do novej podoby Einsteinom, Bergsonom, Freudom, Marie Curie, Ghandim a niekoľkými podobnými mysliteľmi.
Nato, aby čo najväčší počet ľudí mohol pochopiť závratné bohatstvo vedomostí, ktoré nazhromaždili predchádzajúce generácie, ich títo myslitelia sústredili do podoby rituálov a symbolov, ktoré sa riadili osobitými pravidlami iniciačného systému. Nespracovali tieto vedomosti, názory a pracovné postupy z historického hľadiska. Nevysvetľovali ich v logickej podobe, ale ich vyjadrili cez obrazy, ktoré si možno ľahko zapamätať. Na rozdiel od "naozajstnej" encyklopédie slobodomurárske symboly a rituály neopisujú vedomosti, ale sa obmedzujú na ich pripomenutie a na naznačenie vzťahov medzi nimi ponad civilizácie. Na ich pochopenie teda treba kľúč a možnosť pripísať im význam a hodnotu v súvislosti s rámcom, v ktorom majú byť použité. Ak je správne uplatnená, slobodno-murárska metóda vylučuje dogmatizmus. Naopak, od svojich počiatkov je slobodné murárstvo zamerané na rôznorodosť, lebo každý murár, lóža, rád a krajina lúštia ich obsah podla svojej individuálnej a kolektívnej kultúry. Je logické, že Andersonova ústava hlása znášanlivosť. Jeden z kľúčov tohoto systému sa nachádza v symbole "mozaikovej dlažby"...
Pôvod slobodno-murárskych symbolov, rítov a rituálov je prekvapujúco rozmanitý. Na prvý pohlad pokus o zmiešanie egyptskej, gréckej a rímskej kultúry, židovského a kresťanského náboženstva, iniciačných postupov alchymistov a templárov, o spojenie "operatívnych" a "špekulatívnych" slobodných murárov do jedného celku, musel nevyhnutne vyústiť do kaleidoskopu protirečení. Naši vzdelaní predchodcovia si iste nemuseli vypomáhať takýmto miešaním, boli schopní vypracovať jednotný systém bez anachronizmov a iných zdanlivých protirečení. Prečo teda sa im mohlo zdať nevyhnutné odovzdať nám svoje chápanie sveta takouto metódou ?
Odpoveď je v pracovných postupoch slobodných murárov. To, čo predchádza, vyzerá ohromne zložito, ale v lóžach sa iniciácia uskutočňuje, aj keď si nie sme vedomí všetkých súvislostí.
Moderné slobodné murárstvo je akási "zhustená univerzálna encyklopédia". Murári musia vynakladať značné úsilie, aby "prevzdušnili" a pochopili znalosti, ktoré obsahuje. Cieľom nie je osvojiť si všetky vedomosti zakódované v symboloch a rituáloch, každý získa len informácie, ktoré nájdu ozvenu v jeho vedomostiach a skúsenostiach. Zároveň však ponorenie sa do ovzdušia lóže pomáha zoznámiť sa s najrôznejšími názormi, ktoré sú často veľmi vzdialené od toho, s čím sa slobodní murári stretávajú vo svojom bežnom živote. Vďaka tomu sa rýchlo naučia počúvať aj celkom protikladné myšlienky a znášať aj tie, ktoré protirečia ich presvedčeniu. Neide o to prijímať ich pasívne, ani o vzdanie sa svojej osobnosti a osobitnosti, práve naopak : po každej prednáške nasleduje výmena názorov, poskytujúca príležitosť naučiť sa zdôvodňovať svoje názory a predniesť ich jasne, bez vnucovania iným. Takéto rozšírenie obzoru rozvíja predstavivosť. V širšej súvislosti slobodno-murárske zasvätenie pomáha pochopiť prepojenie všetkého na svete so všetkým a našu závislosť na všetkom, čo nás obklopuje.
Zakladatelia novodobého slobodného murárstva boli ekológovia pred vznikom ekológie.
Znášanlivosť, duchovná sloboda, bratstvo
Členovia štyroch londýnskych lóží boli verní poddaní anglickej koruny a dobrí protestantskí veriaci, ale z vyššie uvedených dôvodov pociťovali potrebu úplnej slobody svedomia. Prvý článok Andersonovej ústavy jasne vyjadruje túto požiadavku :
Slobodomurár JE VIAZANÝ príslušnosťou k Rádu, aby počúval mravný zákon; ak správne pochopil Umenie, nebol nikdy hlúpy ateista, ani bezbožný polovzdelanec.
Ak v dávnych dobách boli murári povinní vyznávať náboženstvo svojho národa, nech bolo akékoľvek, dnes je uznávané za oveľa správnejšie, aby vyznávali oné náboženstvo, v ktorom sú si všetci ľudia zajedno, lebo ponecháva každému jeho presvedčene: totiž aby boli dobrí a poctiví muži, čestní a spravodliví, nech se rôznia vyznaním alebo presvedčením; preto je murárstvo spojovníkom a prostriedkom na založenie verného priateľstva medzi tými, ktorí by si inak boli ostali cudzími.
Veta "… aby vyznávali oné náboženstvo, v ktorom sú si všetci ľudia zajedno" očividne neodkazuje na nijakú cirkev, ani metafyzické presvedčenie: nijaké nie sú spoločné všetkým ľudom. Zakladatelia moderného slobodného murárstva mysleli na etiku, o ktorej dúfali, že je všeobecne platná: "… aby boli dobrí a poctiví muži, čestní a spravodliví". Zdá sa, že univerzálna morálka naozaj jestvuje, zakladá sa na pude sebazáchovy a na požiadavkoch spolužitia s inými. Nabáda nás, aspoň za normálnych podmienok, aby sme s nimi spolupracovali a zakazuje nám ubližovať im.
Úmysel vyjadriť názorným spôsobom myšlienku o vzájomnej závislosti všetkých bytostí a pomôcť "zhromaždiť, čo je roztratené", ich doviedol k pojmu "všeobecné bratstvo". Chceli, aby slobodní murári boli východiskom a stredom jednoty nového ľudstva.
Títo muži boli skutočne obdivuhodní. Ich vôla považovať - po toľkých nekonečných vojnách - všetkých ľudí za bratov a chovať sa k nim a ich názorom bez predsudkov je veľmi pekná.
Isteže, početné cirkvi sú založené na myšlienke všeobecného bratstva, avšak tieto dva zdanlivo rovnaké prístupy sa líšia vo viacerých bodoch :
- Cirkevné bratstvo je vždy "vertikálne", lebo spája ľudí ako deti vyššej bytosti, ich Otca.
- Byt plodom toho istého všemocného boha je upokojujúce.
- Bratstvo, ktoré z toho vyplýva, je založené na podrobení sa Otcovi, alebo tým, ktorí ho predstavujú.
- Je synonymom lásky, ktorá by mala vládnuť medzi veriacimi podobne, ako medzi členmi pokrvných rodín.
- Pre cirkve sa bratstvo obmedzuje temer vždy na ich veriacich, a výlučne len na nich.
- Niektoré cirkve skúšali vnútiť svoju vieru ohňom a mečom neveriacim, čo nie sú najlepšie prostriedky na šírenie bratstva a lásky...
- Slobodno-murárske bratstvo je "horizontálne". Vyplýva z individuálneho rozhodnutia vnímať iných ako bratov a byť nimi uznaný za brata.
- A priori, človek nedôveruje tým, ktorí sa od neho odlišujú. Rozhodnúť sa slobodne, priamo, bez sprostredkovateľa, považovať iných, všetkých iných za bratov si vyžaduje veľké úsilie. Slobodno-murárska "metóda" pripravuje "zasvätených" na vynaloženie tohoto úsilia a poskytuje im potrebné nástroje.
- Bratstvo, ktoré z toho vyplýva, sa zakladá na slobode.
- Viac ako lásku vyjadruje puto. Ide o pochopenie a precítenie zväzov medzi ľudmi a s tým, čo ich obklopuje. Možno, že ľudia už dávno tušili životný ráz tohoto puta vďaka pozorovaniu prírody všeobecne a ľudských plodov v rôznych štádiách ich vývinu zvlášť. V XIX. storočí bol potvrdený Darwinovou teóriou vývinu a o storočie neskor ešte najnástojčivejšie ekológiou.
- Dnešné vedecké pozorovanie dokazuje, že rôznorodosť je nevyhnutná podmienka rozvoja a udržania života na zemi. Zakladatelia moderného slobodného murárstva tušili dôležitosť tejto rôznorodosti. Ich predstava "všeobecného bratstva" pomáha chápať všetky pohľady na svet (svetonázory) a vzhľadom nato, čo predchádza, ctiť si všetky podoby života.
- Slobodní murári nikdy nikomu nevnucovali vstup do ich hnutia, a už vonkoncom nie násilím. Všetci "poctiví muži, čestní a spravodliví" by do neho mali patriť, ale to závisí výlučne len na ich slobodnom rozhodnutí.
Slobodno-murárske a náboženské bratstvo sa nevylučujú, každé má inú úlohu.
Človek má byť zároveň slobodný a schopný podriadiť sa. Duchovná nezávislosť mu pomáha učiť sa, chápať, rozvinúť svoj kritický pohľad. Jeho prepletenia s inými a nevyhnutnosť žiť v spoločnosti ho niekedy nútia poslúchať. Spoločnosť umožňuje jednotlivcovi prežiť a zároveň porovnávať svoje vedomosti s poznaním iných, overiť si správnosť svojich názorov, obohatiť ich a spraviť ich užitočnými. Dvojitá povaha človeka ako ucelenej jednotky a čiastky spoločnosti mu pomáha voliť si medzi názormi a záujmami (svojimi a spoločenskými), ktoré občas môžu byť protirečivé, a konať podľa tejto voľby. Tieto, zdanlivo nezlučiteľné, protikladné a dopĺňajúce sa hodnoty, môžu v jednotlivcovi spolunažívať striedavo.
Mravná náročnosť
Slobodné murárstvo je pohľad na svet, iniciačná metóda učenia sa a morálna požiadavka. Jeho tvorcovia si boli vedomí, že úspech ich projektu závisí na mravných hodnotách, ktoré majú vymedzovať jeho hranice.
Tieto hodnoty vyplynuli z občianskej a náboženskej morálky, menovite anglickej protestantskej morálky zo XVII. a XVIII. storočia. Boli obohatené inými prínosmi. Ako úctiví poddaní Jeho veličenstva kráľa, a väčšinou verní kresťania, boli si naši predkovia istí správnosťou svojich názorov, zároveň však tušili, že nemusia byť všeobecne platné. Pripúšťali, že slobodné murárstvo sa môže vyvíjať, meniť a stať sa rôznorodé podľa krajín, v ktorých bude kvitnúť. Vedeli, že ak chceme pohnúť svetom, Archimedov "pevný bod" je nevyhnutný, ale môže sa nachádzať na viacerých miestach.
Záver
Zjednocovanie sveta začalo za Renesancie, pokračovalo v XVII. storočí, XVIII. storočie potvrdilo jeho neodvratnosť, ďalej sa rozvíja dnes a bude ešte rásť zajtra.
Štáty váhajú medzi dobýjaním iných civilizácií a spoluprácou s nimi. Láka ich mier, ale pokračujú v zbrojení, ktoré dosiahlo taký stupeň, že môže zničiť celé ľudstvo. Niektoré si myslia, že sa im podarí vnútiť svoju nadvládu zastrašovaním, bez toho, že by vyvolali svetovú vojnu, avšak idú po napnutom lane nad priepasťou a hrozí, že do nej s nimi spadne celé ľudstvo, vrátane nich.
Toto zbrojenie do krajnosti hraničí so šialenstvom. Aj keby sa niektorej "super-mocnosti" podarilo podrobiť si celú zemeguľu, zložitosť budovania planetárnej civilizácie je taká, že nijaký štát, ani skupina štátov, bez ohľadu na ich silu, by ho nezvládli. Príklad väčšiny minulých veľmocí dokazuje, že ich pohľad na svet z jediného uhla ich odsúdil na rozpad a zánik.
Ťažkosť nespočíva len v množstve "objektívnych" údajov, ktoré treba vziať do úvahy, ale aj v neuveriteľnej rôznorodosti ľudí, ktorá im pomáha prispôsobiť sa temer akýmkoľvek životným podmienkam a prežiť. Je v súlade s pudom sebazáchovy a to objasňuje, prečo každá ľudská skupina rozhodne bráni svoju osobitnosť.
Slobodno-murárske zasvätenie otvára ducha pre rôznorodosť, znášanlivosť, úctu k odlišným a milovanie iných. Pomáha zbaviť sa predsudkov a premýšľať, ako od základov pozmeniť naše spôsoby života, ktoré nás väznia. Tým je moderné slobodné murárstvo východiskom novej civilizácie.
Humanizmus v slobodno-murárskom zmysle je ešte stále nevyhnutný ideál.
Ak je pre prežitie ľudstva kultúrna rôznorodosť rovnako dôležitá, ako "biodiverzita", slobodné murárstvo je ešte stále aktuálne. Sme si toho dostatočne vedomí ? Sme hodní tohoto dedičstva ? Nebolo rozhádzané, alebo zradené ?
Tieto web-stránky Vás vyzývajú premýšľať o týchto otázkach a vyjadriť Váš názor. Založenie Svetovej konfederácie slobodo-murárskych rádov je príspevok do tejto výmeny myšlienok. Neide o to vytvoriť akýsi "nad-rád", ale o pokračovanie načatého diela v duchu znášanlivosti našich predchodcov. Čosi ako OSN - v priatelskejšej podobe?
Konfederácia je iba jedna, nie jediná z možných ciest k tomuto cieľu.
Pozývam Vás na debatu o nej.
(1) « Keď hovoríme o našom Starom a prijatom slobodomurárstve, musí nám byt absolútne jasné, že prinálezíme k sekulárnej organizácii, to znamená, nie sme náboženstvo. (…) Vieme, že slobodmurárstvo nie je ani náhrada, ani alternatíva náboženstva . (…) Skutočnosť, že príslušnici rozlicných náboženských prúdov sa môžu stretnúť v priateľskom a súladnom ovzduší bez toho, aby sa spreneverili svojmu osobnému náboženskému presvedčeniu, dokazuje, že znášanlivosť je od zrodu slobodného murárstva jedna z jeho najvzácnejších hodnôt. »
Veľmajstrov zástupca Jonathan Spence v Quarterly Communication Speeches – September 2011.
Čítajte články v záložkách Objasnenie a Úvahy.
Prispejte do Fóra na námet, ako zjednotiť všetkých slobodných murárov. (Vstup vyhradený pre členov, zahláste sa.)
Ak súhlasíte s pohľadom na slobodné murárstvo, s ktorým ste sa tu zoznámili,
Podpíšte Bratislavskú výzvu na zjednotenie všetkých slobodných murárov
Ak chcete poskytnúť peňažný príspevok na vypracovanie týchto internetových stránok, na preklady a podporiť ich udržanie na internete po niekoľko rokov, vopred vám ďakujem.
Srdečný bratský pozdrav.
Peter Bú
Moje stránky www.franc-maçonnerie-moderne.com boli zaplavené asi 50 000 nezmyslenými odkazmi, čo ma prinútilo zrušiť možnosť výmeny názorov. To bol zrejme ich cieľ... Diskusia však ostáva možná vo Fóre, do ktorého sa treba zapisať. To roboti nevedia...