Uverejnené dvoma časopismi V.O.F., prvé znenie v Humanizmus v roku 2000, druhé, ktoré nasleduje (s niekoľkými menšími zmenami), v La Chaîne d'Union č. 39/2007.

chaineunion

Človek ma tri prostriedky na uchopenie a pochopenie sveta:

  • rozumové (racionálne) myslenie,
  • symbolické myslenie,
  • umelecké myslenie.

Vypracoval tri druhy jazykov, ktoré im zodpovedajú. Tieto tri typy myslenia sú rovnako dôležité, hoci nezohrávajú takú istú úlohu a nepôsobia rovnakým spôsobom, a aj keď v niektorých civilizáciách je rovnováha medzi týmito tromi spôsobmi myslenia narušená. .

1) Rozumové (racionálne) myslenie:

 

V našej civilizácii sa zdá byť hovorený jazyk „prirodzenejší“ ako symbolický jazyk, vyvinutejší a koniec-koncov postačujúci natoľko, že vytvára pochybnosť o užitočnosti ostatných jazykov. Často si myslíme, že slová majú nielen schopnosť označovať javy, ale navyše vedia vyvolávať predstavy, a to s rovnakou silou ako symboly. Preto by sa nám mohlo zdať, že môžu aspoň čiastočne nahradiť symbolické jazyky. Nie je to pravda, ale ak chceme dokázať, že ide o dva odlišné duševne prístupy, ktoré sa dopĺňajú a sú obidva užitočné, treba začať rozborom povahy slov, spôsobu, akým pôsobia a úlohou hovoreného jazyka, potom ich porovnať s jazykom symbolov a s jazykom umenia, ktorý mnohí „racionalisti“ zľahčujú tým, že ho považujú len za „okrasu“.

Pri vytváraní slov človek zovšeobecňuje, aby mohol prisúdiť rovnaký znak (rovnaké slovo) celému radu javov. Vyberie si z nich iba niektoré vlastnosti a označí ich určitým zvukom, alebo iným znakom (hieroglyf, ustálený posunok, matematický „symbol“ atď1) ktorý je najčastejšie úplne ľubovoľný, bez vzťahu k tomu, čo označuje.

Takto napríklad jediné slovo „rastlina“ môže opísať neuveriteľnú rôznorodosť živých predmetov. Všetko, čo žije a nepatrí do tejto kategórie, sa môže zhromaždiť pod iný jednotný názov „zviera“. Tieto dva celky dávajú spolu „živé bytosti“ alebo „živá látka“, v protiklade k „neživým predmetom“, „nerastom“. Tieto výrazy majú presné úlohy, neslobodno však zabúdať, že nijaká „rastlina“, nijaké „zviera“ ani „nerast“ ako také nejestvujú.

Ako som naznačil vyššie, „slová“ môžu byť nahradené ustálenými posunkami jazyka hluchonemých, hieroglyfmi atď., ktoré budú mať rovnaké vlastnosti. Vo svojich úvahách ich zahŕňam do „jazyka slov“.

Slová a iné znaky môžu byť ľubovoľné, pretože nie je nevyhnutné, aby pripomínali to, čo pomenúvajú. Môžu sa teda skladať z akéhokoľvek zoskupenia zvukov alebo iných prvkov. Napriek tomu často istým spôsobom napodobňujú alebo naznačujú to, čo znamenajú. Pre zvukomalebné slová je vzťah s ich obsahom zrejmý, ale sú dosť zriedkavé. Iné slová dávajú dojem, že sú schopné vyvolať predstavu toho, čo označujú, pretože boli vytvorené odvodením od výrazov opisujúcich podobné javy. Je to úspornejšie a pomáha to ukladaniu do pamäti. Takto je „pozemšťan“ ten, kto žije na „zemi“, „baník“ je ten, ktorý doluje horniny z „bane“, „turista“ je ten, kto ide na „túru“. Toto hromadenie myšlienkových súvislostí poskytuje slovám istú schopnosť vyvolávať predstavy, ktorá ich zbližuje so symbolmi, neznamená to však, že sú zameniteľné.

Schopnosť zhromažďovať celé rady javov pod rovnaký názov je v povahe slov a v podstate jazykov, ktoré sa z nich skladajú.

Určite, slová môžu označovať jedinečné skutočnosti: v takom prípade sa budú nazývať „vlastné mená“. Keby však mala každá bytosť, každá vec, každý čin niesť vlastné meno, a iba vlastné meno, človek by ich mohol vnímať, ale nemohol by premýšľať o ich vzťahu s inými javmi, ani sa o nich rozprávať s ostatnými ľuďmi. Robil by poéziu, ale nepoznal by ani vedu, ani filozofiu.

Slová umožňujú zhromaždiť, roztriediť, usporiadať a sčítať javy, ktoré opisujú, a potom vyjadriť ich vzťahy. Umožňujú tiež prisúdiť im hodnoty, pripočítať alebo ich odpočítať a zoradiť podľa dôležitosti Je to jeden zo spôsobov, ako „pochopiť“ človeka a jeho svet... Ale pozor! Ak môže byť užitočné zaobchádzať s vecami a bytosťami ako s viac alebo menej všeobecnými jednotkami, teda svojím spôsobom matematickými hodnotami, môže to tiež viesť k mylným úsudkom, ktoré, prenesené do skutočnosti, sa môžu ukázať nebezpečné.

Ak napríklad budeme tvrdiť, že to, čo je zložité, je nadradené tomu, čo je jednoduché, môžeme z toho vyvodiť, že človek má väčšiu hodnotu ako škovránok. Pre takýto spôsob uväzovania sme už obetovali veľa bytostí a tým, že drasticky znižujeme biologickú rôznorodosť na zemi, začíname ohrozovať prežitie svojho vlastného druhu.

Slovný jazyk sa riadi gramatickými zákonmi a logikou, ktorá by nám mala pomôcť vyhnúť sa tomuto typu nesprávnych úsudkov. Zároveň môžeme a máme každý úsudok porovnávať s „objektívnou“ skutočnosťou, čo by nám takisto malo umožniť vyhnúť sa podobným omylom. Čo je však „vecná“ skutočnosť? Všetko vnímame cez filter slov a svoje dojmy pretláčame cez sitko gramatiky a logiky, ktoré sú rovnako abstraktné, takže ich spojenie s prežitou skúsenosťou je dosť uvoľnené. Okrem toho zložitosť gramatiky a logiky robí ich ovládanie náročným. Ľahko sa strácame v takto vytvorených labyrintoch a dospievame k chybným záverom, ktoré môžu byť také karikatúrne, ako ten, spomínaný v predošlom odseku.

Dôverujúc výlučne jazyku znakov a logike, ktorá ju riadi, môžeme hlásať nezmysly, ktoré sa zdajú byť rozumné, v skutočnosti sú však samovražedné. Napríklad, niektorí by chceli zveriť moc ľuďom, vyberaným výlučne na základe ich inteligenčného kvocientu (IQ). Na prvý pohľad je lákavé nechať vládnuť „najinteligentnejších“ ľudí. Lenže inteligencia nie je všetko a (treba to pripomenúť?) IQ, ktoré sa používa na jej meranie, bol vynájdený americkou armádou a mal ohodnocovať niektoré, a iba niektoré schopností, najmä rýchlosť rozhodovania sa. Ak by vlády mali byť zostavované podľa tohto jediného kritéria, výsledok by bol nevyhnutne zlý, pretože takto vybraní ľudia by nevedeli vziať do úvahy celú zložitosť jednotlivcov, spoločností, zeme, vesmíru a neboli by dostatočne trpezliví, aby o nich uvažovali... Okrem toho by Hitlerove hrozivé rasové teórie prežili novú mladosť.

"Jazyk je to najlepšie" a "jazyk je to najhoršie", povedal Ezop. Netreba od neho očakávať viac, ako môže poskytnúť. „Aj najkrajšie dievča môže dať len to, čo má“ (francúzske rečenie).... Slová sú v podstate len účtovnícky nástroj. Z toho dôvodu sa tak dobre hodia na preloženie do počítačových kódov, ktoré ich premieňajú na sled „núl“ a „jednotiek“, „áno“ alebo „nie“. Sú užitočné, ale mohli by sme ich spochybňovať rovnako rozhodne, alebo s rovnakým opovrhnutím, aké podaktorí pociťujú vo vzťahu k jazyku symbolov.

Keďže slová sú ľubovoľné, ľudské spoločnosti vypracovali nespočetné jazyky, ktoré sú, napriek svojej rôznorodosti, vždy rovnorodé, zložené z rovnakého materiálu. Slová sú vždy článkované zvuky (zostávajú nimi, aj keď sú napísané), jazyk hluchonemých je zložený výhradne z telesných prejavov s ustálenými významami, geometrické „symboly“ sú vždy kresby (mali by sme hovoriť geometrické „znaky“), všetky hieroglyfy majú rovnaké výtvarné vlastnosti. Navyše, hlasové jazyky sú poskladané podľa rovnakých zásad a riadia sa natoľko podobnými zákonmi, že jazykovedec Chomsky predpokladá jestvovanie jedinej všeobecnej a dedičnej gramatiky.

Jazyky znakov a pravidlá, ktorými sa riadia, dobre vyhovujú ľudskému mozgu. Tým, že zjednodušujú a usporadúvajú zmyslové vnemy, umožňujú vnímať svet istým spôsobom, ktorý sa zdá blízky zloženiu mozgu. Pomáhajú mu lepšie si zapamätať podnety, ktoré dostáva od našich zmyslov. To však neznamená, že jazyky znakov sú jediným prostriedkom, akým náš mozog spracúva tieto informácie.

 

2) Symbolické myslenie a jeho vzťah k racionálnemu mysleniu:

Kým jazyky znakov zoskupujú javy a hodnotia vzťahy medzi nimi, symbolické jazyky vedia obsiahnuť celé oblasti ľudských skúseností.

Vezmime si príklad slobodomurárskeho symbolizmu: Cieľom slobodného murárstva je zasvätenie jednotlivca, jeho symbolizmus teda načrtáva všetky iniciačné postupy od staroveku až do našich dní.2

Obsah každej oblasti skúsenosti dáva podobu jeho symbolickému vyjadreniu:

Ak vezmeme do úvahy, že zasvätenie znamená kladenie nových základov jednotlivca a budovanie spoločnosti, potom uhádneme, prečo sa slobodomurársky symbolizmus osobitne odvoláva na umenie staviteľov – staviteľov pyramíd, Šalamúnovho chrámu a kresťanských katedrál.3

Ak slová zjednodušujú, triedia, zoraďujú – a rozdeľujú, symboly zhromažďujú a usporadúvajú vzdialené skúsenosti. „Zjednocujú, čo je roztrúsené...“

Symbolické systémy, ako napríklad systém slobodných murárov, zahŕňajú oblasti skúseností, ktoré sú priveľmi široké na to, aby sa dali vyjadriť vyčerpávajúcim spôsobom. Okrem toho to ani nie je ich cieľom. K otázke zmyslu týchto systémov sa vrátim neskôr; najskôr treba spresniť, že ich nástroje, tzn. symboly, sú vždy otvorené. Skôr naznačujú, ako definujú.

Ak slová zoskupujú javy, ktoré majú isté vlastnosti totožné, symboly združujú prvky, ktoré sa môžu zdať celkom rôznorodé. Nemusia sa na seba podobať, ale sú spojené reťazou príčinností.

Tak napríklad slovo „chrám“ zoskupuje všetky budovy, určené pre náboženské bohoslužby, kým slobodomurársky symbol „chrám“ pripomína iné skutočnosti a myšlienky týkajúce sa dejín civilizácií, filozofie, architektúry, astronómie, geometrie atď. Symbol „slobodomurársky chrám“ nepripomína len miesto stretnutí skupiny slobodných murárov, ale tiež zem, náboženstvá, organizáciu ľudských spoločností atď.

„Tu je všetko symbol,“ povedal Goethe o slobodomurárskom chráme.

Slobodomurárska lóža je trojitý „zmenšený model“: model sveta, ľudstva a človeka. Je symbolickým znázornením skutočnosti, zhusteným obrazom, ktorého každý prvok má moc pripomínať nespočetné ďalšie, neprítomné prvky.

Povedal som, že slobodné murárstvo obsahuje zasväcujúce chodníčky ľudstva od jeho počiatkov, ale bude lepšie spresniť, že v skutočnosti slobodné murárstvo svojimi symbolmi odkazuje najmä na európske a severoafrické civilizácie. Vyvinulo sa v ich lone a zblízka ich odráža. Pri ich skúmaní si však rýchlo uvedomíme, že napriek svojmu západnému zemepisnému pôvodu zahŕňa slobodomurársky model aj početné odkazy na skúsenosti a myšlienky národov Ázie a Ameriky. To dokazuje, že informácie už po tisícročia kolujú viac, ako si myslíme, a to aj bez lietadiel a počítačov. Na základe toho možno predpokladať, že ľudia všetkých čias a zo všetkých krajín sú si podobní viac, ako by sa dalo uhádnuť podľa ich kultúr. Každopádne, to nám chceli naznačiť zakladatelia novodobého slobodného murárstva.

Na rozdiel od slova, ktorého forma je ľubovoľná, symbol obsahuje isté vlastnosti skutočností, na ktoré odkazuje.

Ak naďalej použijem predchádzajúci príklad, môžem povedať, že ak slovo „chrám“ nemá nič spoločné s tým, čo popisuje, symbol „chrám“ môže byt vyjadrený miestami, obrazmi a ostatnými predmetmi, ktoré pripomínajú posvätný priestor.

Kým jazyky znakov sú rovnorodé, reč symbolov môže byť rôznorodá, zložená z rozličných materiálov: predmety, slová, grafické alebo zvukové znázornenia, niekedy dokonca chute, vône, hmatové prvky. Napríklad počas murárskeho zasvätenia pije novoprijímaný člen horký nápoj, počas sviatku svätého Jána pália slobodní murári vonné byliny; ich postoj, zvaný „v pozore“, obsahuje upokojujúce položenie ruky na pletenec (plexus, je to jeden z „čakier“ indickej kundalini-jogy, „bod, v ktorom sa stretávajú kanály energie“), iný postoj pripomína znepokojujúce japonské hara-kiri atď. Rôznorodosť, rozmanitosť symbolov sa obracia na všetky zmysly.

Mimochodom, náš mozog používa svoju ľavú časť na skúmanie informácií dodaných jazykmi znakov, kým prínos zmyslov (a pravdepodobne tiež umelecké podnety) sa spracúva(jú) v jeho pravej časti. Zdá sa, že u mužov, osobitne tých, ktorí skúmajú, organizujú a riadia, je viac vyvinutá ľavá časť mozgu ako pravá. Používaním obrazov sa symbolizmus obracia na pravú stranu mozgu a umožňuje takto znovu nastoliť rovnováhu medzi slovom a logikou na jednej strane, a pocitmi, vyvolávaním nečakaných myšlienkových spojení a intuíciou na strane druhej. Je to dôvod obnovenia slobodného murárstva v Európe v storočí osvietencov a osobitného záujmu, ktorý mu venovali vedci tej doby?4

Slová nie sú všeobecne platné a rodia sa, starnú a napokon zomierajú. Symboly naopak prechádzajú z civilizácie do civilizácie bez ohľadu na časovú postupnosť alebo zemepisnú polohu. Slová sú určené časom a priestorom, kým symboly sú nadčasové a všeobecne platné. Predstavujú silné „duchovné esperanto“. Isteže, nijaký ľudský výtvor nie je večný, aj symboly zanikajú. Ak však niekedy vyhasnú so spoločenstvom, ktoré ich používalo, častejšie zmiznú paradoxným spôsobom: stratia vlastnosť symbolu, keď nadobudnú ustálený význam, ktorý môže byť úplne vyjadrený slovami, to znamená po tom, ako sa premenia na znaky.

Je to jedným z dôvodov, prečo bol v rituáloch V.O.F. na konci 19. storočia zrušený odkaz na Veľkého architekta vesmíru?

V tomto období sa tento výraz stal synonymom kresťanského Boha. Stratil teda svoju silu otvorenosti. O storočie neskôr sa cirkvi vydali na cestu ekumenizmu a akoby náhodou, tie rituály, ktoré naďalej odkazujú na Veľkého architekta, opäť pripúšťajú jeho čiastočne nevymedzené chápanie. Dnes môže byť Veľký architekt Boh, Jahve, Mohamed, Budha alebo akýkoľvek iný princíp, ktorý vyjadruje vieru v jediný zdroj vesmíru. Tento „zdroj“ sa už nedefinuje dogmaticky a z tohto dôvodu by sa symbol Veľkého architekta mohol prípadne opäť stať prijateľným dokonca aj v „laických“ rádoch.

Zároveň však možno dodať, že dnešná veda navrhuje nové hypotézy, podľa ktorých by vesmír nemal jeden, ale viacero zdrojov. Vo vzťahu k tomu by teda mal Veľký architekt obsahovať aj vieru vo viacerých bohov. Boli by konzervatívni slobodní murári schopní urobiť tento krok?

Kým slová sa skladajú do zložitejších jednotiek podľa abstraktných, ale presne určených zákonov, a smerujú k jedinému zmyslu, symboly sa zoskupujú voľne a snažia sa vzbudzovať neohraničené myšlienkove spojenia.

Gramatické zákony sú v neustálom vývoji, kým zhromažďovanie, usporadúvanie a „čítanie“ symbolov sa riadi starodávnymi rituálmi, ktoré sa menia iba pomaly.

To všetko vysvetľuje, že ak nie je ľahké naučiť sa jazyk celkom sám, aspoň bez občasného rozhovoru s niekým, kto ho ovláda, je ešte ťažšie, ak nie nemožné, osvojiť si určitý systém symbolov mimo spoločenstva, z ktorého pochádza a ktorý ho používa. Preto sa slobodne murárstvo nedá pochopiť len čítaním kníh.

Čo sa týka slov, je dosť jednoduché rozhodnúť, či patria k určitému jazyku alebo nie, či sa teda treba pokúsiť uložiť si ich do pamäti, alebo naopak, nevenovať im pozornosť. Napriek tomu, že jazyky sú v neustálom vývoji, obsahujú určitý počet slov s ustáleným významom, ktoré sa dajú zozbierať do slovníkov. A gramatika je súbor definovaných pravidiel, ktoré sa dajú naučiť.

Symboly sú rôznorodé a ich počet je neobmedzený. Všetko sa môže stať symbolom v akomkoľvek symbolickom jazyku. Rovnaký „predmet“ môže slúžiť ako symbol viacerých systémov. Okrem toho symboly sú určené pre všetky naše zmysly a nestačí ich teda len opísať. A napokon, pre symbolické jazyky nejestvuje nijaká „gramatika“.

Ricouard napísal, že aj keď sa symboly nedajú presne opísať a tak odovzdať iným, predsa len sú spoločným a nedeliteľným majetkom skupiny, ktorá ich používa. Odtiaľ pochádza veľká časť toho, čo sa nazýva „slobodomurárske tajomstvo“...

Symboly podporujú intuitívne myslenie, uľahčujú prekonávanie osobných a spoločenských, súčasných a minulých hraníc, a tým môžu navodiť dojem, že sa dá pochopiť, čo je spoločné všetkým ľuďom a všetkým civilizáciám.

Tým, že umožňuje neustále si v duchu sprítomňovať celý vývoj ľudstva a vesmíru, symbolizmus poskytuje oslňujúci pocit, že je možné všetko spoznať, pochopiť a zvládnuť. Symbolické jazyky takto vyvolávajú presvedčenie o jestvovaní dokonalej „pravdy“ a podporujú jej hľadanie. Zároveň upokojujú, opájajú a uvádzajú do stavu vytrženia natoľko, že niekedy vzbudia pocit osvietenia, záblesku poznania, „satori“. Nie je náhodou, že všetky náboženstvá, rovnako ako aj zasväcujúce spoločnosti, ktoré používajú symboly, smerujú k svetlu.

To všetko je nesmierne užitočné nielen na osobnej rovine, ale aj na rovine spoločenskej. Ľudstvo už vyskúšalo „na vlastnej koži“ takmer neobmedzené množstvo spôsobov života, a tak znalosti, ktoré nazhromaždilo v predchádzajúcich obdobiach a civilizáciách, obsahujú riešenie veľkej väčšiny našich problémov. Vďaka prekladu týchto znalostí do symbolického jazyka sa z nich dá vyťažiť osnova skúsenosti našich predkov, do ktorej sa potom môže dosadiť náš vlastný život. To umožňuje ľahšie sa zmieriť s jeho rozmarmi, predstaviť si cestu nášho osudu – a pravdepodobne ho ovplyvňovať. Treba však mať možnosť usporiadať to množstvo znalostí, ktoré by inak rýchlo vzbudzovali úzkosť. A treba mať možnosť uložiť ich do pamäti.

Symbol je úžasný mnemotechnický prostriedok. Keďže nevyžaduje zapamätanie si celého obsahu symbolov, zaberá v mozgu málo miesta, ale vďaka svojej povahe odkazuje na veľký počet predstáv. Keďže sa obracia na všetky naše zmysly, symbolický systém pôsobí v troch rozmeroch. Vyvoláva omnoho bohatšie obrazy a myšlienky, ako tie, ktoré vzbudzujú slová. Každý symbol umožňuje zoradiť vedla seba vnemy, pocity, dojmy, vedomosti - minulé a súčasné, konkrétne a abstraktné, rozptýlené, ktoré by sa inak nestretli. Stále tento zámer „zjednotiť, čo je roztratené“... A poskytuje možnosť usporiadať ich ináč, ako jazyky znakov so svojou syntaxou a logikou.

Ukladanie do pamäti prostredníctvom symbolov je z veľkej časti virtuálne. Symboly umožňujú nájsť vzťahy medzi všetkým, čo človek pozná, možno medzi všetkým, čo jestvuje v priestore a v čase, ale poznanie veľmi veľkej väčšiny týchto vzťahov je iba potenciálne. To stačí na vzbudenie tušenia o jednote vesmíru, o vzájomnej závislosti bytostí, o potrebe bratstva ľudí. Pomáha to aj prijať zistenie, že pravdy, ktoré boli objavené vďaka rozumovému mysleniu, sú len relatívne.

Symboly sú kúsky skladačky. Človek odhaľuje ich významy vďaka svojej osobnej skúsenosti, s pomocou spoločenstva, od ktorého závisia, a jeho rituálov. Zložitosť čítania symbolov je cena, ktorú treba zaplatiť, aby bolo možné obsiahnuť odrazu jednotlivca, ľudstvo a vesmír v ich časových a priestorových celkoch.

Sila symbolov je priamo úmerná znalostiam toho, kto nad nimi premýšľa. Preto môžeme povedať, že „pozorujúc symbol rozjímame o svojej vlastnej dráhe“. Vďaka symbolom si môžeme sprítomniť svoju minulosť a svoje korene, potom sa vrátiť do súčasnosti a lepšie pochopiť, kto sme. Vychádzajúc zo seba, blížime sa k iným.

Chápanie symbolov sa buduje a každé spoločenstvo, každý z jeho členov s nimi musí zaobchádzať tvorivo. Sme vo svete umenia – Kráľovského umenia... Pri putovaní vo svete symbolov ide človek od jednoduchého k zložitému, od súčasného k minulému, od osobného k všeobecnému – alebo naopak.

Táto potreba budovania svojho vlastného symbolického jazyka spájaním toho, čo vieme, s tým, čo tušíme, navršujúc trpezlivo kameň po kameni svoju pyramídu poznania, je možno iná odpoveď na otázku, prečo slobodomurársky jazyk obsahuje toľko odkazov na staviteľské remeslo.

Otvorená povaha symbolov a nemožnosť odhaliť ich zmysel mimo spoločenstva, z ktorého vzišli, zodpovedá metafore, zviazanej so slovom „symbol“ – „sumboleum“ v jeho pôvodnej gréckej podobe. Toto slovo na začiatku označovalo kameň rozlomený na dve časti, ktorý umožňoval členom rovnakého kmeňa spoznať sa aj vtedy, ak sa na niekoľko rokov stratili z dohľadu, alebo dokonca aj keď sa ešte nikdy nestretli. Keď sa (znova) našli, priložili k sebe dve časti „sumbolea“, ktoré, ak do seba dokonale zapadli, im poskytli dôkaz spolupatričnosti.

Zapadnutie týchto dvoch kúskov kameňa naznačovalo, že bolo možné rovnaké „zapadnutie“ ich majiteľov. Symbolické jazyky postupujú rovnakým spôsobom a umožňujú ľuďom rozpoznať sa napriek rôznorodosti ich bytostí, životných podmienok a kultúr. Nie je náhoda, že zasväcujúce spoločnosti sa vytvárajú kooptáciou. Tieto spoločenstvá sa zostavujú podľa príslovia „Vrana k vrane sadá, rovný rovného si hľadá".

Polovica symbolu, ktorú máme, umožňuje hľadať druhú polovicu – alebo ostatné „polovice“, pretože každá „polovica“ symbolu dokonale zapadá do viacerých ďalších.

Na prvý pohľad toto tvrdenie vyzerá ako nezmysel. V matematike a v geometrii polovica nemôže mať viacero ďalších polovíc. Ale kameň, rozlomený na dve časti, aby sa stal „sumboleom“, pochádzal z iného, väčšieho kameňa, ktorý tiež bol súčasťou iného, ešte väčšieho kameňa. Dve časti sumbolea sa skladajú čerstvo obnaženou hranou, ale keďže každá z častí je trojrozmerná, môžu sa pripájať k mnohým iným kameňom, až donekonečna. Zjednotiť, čo je roztratené...

Mimochodom: Kým slovo môže byt „zvestované“, symbol to nemôže byť. V slobodnom murárstve „slovo“, ktoré je symbolom, ako všetko v slobodnom murárstve, je stratené a každá generácia, každý brat musí opäť nájsť svoje. Kým „slovo“ v zmysle „znak“ sa dá premeniť na dogmu, symbol sa nedá, pretože jeho zmysel nemôže byť ustálený. Slobodomurársky symbolizmus je účinnou zbraňou proti pokušeniu akejkoľvek totality...

Obhajujem symboly, ale pritom nezabúdam, že sú iba nástrojom. Sú prstom, ktorý umožňuje ukázať mesiac. Nikdy nezabúdať čínske príslovie: „Keď hlupákovi ukazujú mesiac, pozerá na prst...“ Ale aj naopak, potrebujeme prst, aby sme ukázali mesiac. Neopovrhovať prstom.

Po vyjadrení tohto nadšeného názoru o symbolických jazykoch by som predsa len rád vyslovil nasledujúce varovanie:

Používanie symbolov odkazujúcich výlučne len na minulosť, vytvára riziko dôsledného, strnulého konzervativizmu, ktorý, na rozdiel od symbolov, môže byť dogmatický. Nemenná povaha slobodomurárskych rituálov preto niekedy vzbudzuje nedôveru, prebúdza obavy a vyvoláva polemiky. Zakotvenie v minulosti je upokojujúce, užitočné a obohacujúce, ale aby rituály úplne spĺňali svoju úlohu, potrebujú protiváhu v hľadaní nových, osobných a spoločenských projektov.

Správa Konventu V.O.F. z 2. septembra 1992, venovaného slobodomurárskemu symbolizmu, o tejto otázke hovorí: Symbolizmus zostáva nástrojom, umožňujúcim pozdvihnutie ducha. Otvára okno do iného rozmeru skutočnosti. Je spôsobom, ako vyjadriť nevypovedateľné, alebo, presnejšie, sa k nemu priblížiť. Je jazykom pamäte ľudstva.

Tri prvé „symbolické stupne“ slobodných murárov zahŕňajú cele slobodomurárske územie. Z nich sa môžu odvíjať ďalšie systémy, ktoré dopĺňajú tieto tri stupne a prehlbujú úvahy o metafyzike, o usporiadaní spoločnosti, alebo o umení vládnuť (čo nás vracia k výrazu Kráľovské umenie, tentoraz v jeho doslovnom – slovnom – význame). „Modré“ slobodne murárstvo obsahuje celé murárstvo a jeho „vysoké stupne“ (po anglicky „side degrees“, „rovnobežné stupne“) umožňujú „špecializáciu“, zameranie sa na tú ktorú z jeho zložiek.

Slobodné murárstvo je iba symbolická sila, ale vďaka osobitému používaniu symbolov, založených na tisícročnej skúsenosti, má k dispozícii nepopierateľnú skutočnú silu.

3) Umelecké myslenie :

Umenie pomáha umelcovi prejaviť sa navonok, umožňuje mu vidieť sa ako „objekt“, vytvoriť odraz seba samého (v podobe obrazu, básne, hudby, divadelnej hry), ktorý môže pozorovať. To zodpovedá hlbokej ľudskej potrebe a môže pôsobiť ako istý druh účinnej samoliečby.

Látky, ktoré umelec používa, majú osobný význam, ktorý veľmi ťažko úplne pochopí niekto iný. Napriek tomu však umelcovi tvorba umožňuje uvedomiť si svoj vzťah k iným. Keďže ľudia sa aj napriek svojim odlišnostiam navzájom podobajú, všetci môžu prežiť umelcovo dielo ako vyjadrenie svojej vlastnej osobnosti, a teda nepriamo pochopiť, že umelec je ako oni, a naopak.

Umelec tvorí pre seba, ale keď sprístupňuje svoje dielo verejnosti, vidí, ako ho vnímajú ostatní a zbližuje sa s nimi. Môže sa teda pokúsiť pôsobiť na ich postoj k sebe.

Umenie umožňuje prijať seba samého, uľahčuje prijatie seba inými a napomáha vzájomnému prijatiu sa všetkých všetkými, aj keď je každý človek jedinečný, cudzí, a teda viac alebo menej znepokojujúci. „Hudba zjemňuje mravy.“

Umenie nám pomáha objaviť, alebo znovuobjaviť všetky zložky ľudských schopností, prisvojiť si ich „rezonovaním“ s umelcovým dielom a udržiavať ich takto dostupné – ako nám v inej rovine šport pomáha udržiavať svalové a iné schopnosti, ktoré nie sú dostatočne, alebo vôbec využívané v každodennom živote, ale mohli by sa nám znovu zisť, keby sa zmenili naše životné podmienky.

A napokon, umenie nám umožňuje vyskúšať, či je spoločnosť pripravená zniesť isté spôsoby správania sa, ktoré boli v určitej situácii zamietnuté, zapudené ako nezmyselné a neskôr zabudnuté, ale v inej situácii by sa mohli ukázať ako užitočné.

Napríklad cudnosť, a dokonca aj sexuálne pokrytectvo, môžu byť užitočné, ak plodnosť prekročí možnosti uživiť deti. A naopak, v prípade poklesu pôrodnosti bude umenie prvé, ktoré sa použije na povzbudenie všetkých spôsobov vyjadrenia pohlavnej túžby. V mierových časoch sa musí agresivita brzdiť, ale je podporovaná v čase vojny, atď.

Umenie prispieva k nadchádzajúcim zmenám hneď, ako umelci, verejnosť, vedúci predstavitelia pocítia ich bezprostrednú blízkosť. Nijaká inštancia by nebola schopná rozhodnúť, či je spoločnosť pripravená na prijatie týchto zvratov správania sa a nijaké nariadenie by ich nedokázalo nanútiť. Umenie, ktoré je zároveň bezpečnostnou klapkou potláčaných pudov a poslom nových vzťahov medzi ľuďmi, môže byť katalyzátorom takéhoto vývinu.

Umenie pomáha udržiavať prispôsobivosť človeka.

Napriek jeho osobnej povahe je spoločenská užitočnosť umenia nepopierateľná.

 

Zhrnutie:

Umelecké jazyky zachovávajú ľudské bohatstvo v celej jeho rozmanitosti. Sú rozhovor jednotlivca s jednotlivcom, umelca so svojim obecenstvom.flecheD

Umenie pomáha jednotlivcovi zmieriť sa so sebou samým a zladiť sa so svojou skupinou bez toho, aby stratil svoju osobitosť. Prispieva k zachovaniu celého ľudského bohatstva, ktoré bolo nazhromaždené počas tisícročí vývoja a je podmienkou dnešného aj budúceho prispôsobovania sa človeka meniacim sa životným podmienkam. Preto sa musí umelecký individualizmus chrániť tak, ako biodiverzita.

Symbolické jazyky zachovávajú sprístupňujú jednotlivcovi kolektívnu skúsenosť.flecheG

Umožňujú mu roztaviť spoločenskú skúsenosť  vo svojom osobnom athanore a pretvoriť ju na svoj vlastný prežitok. Tým sa zbližuje s „kolektívnou bytosťou“ svojej skupiny a zároveň prispieva na jej rozvoj svojou osobitosťou. „Tvoja odlišnosť ma neochudobňuje, naopak, obohacuje ma, brat môj.“5

Jazyky znakov sú nástrojom komunikácie medzi jednotlivcom a jeho skupinouflecheDflecheG

Keď používa jazyky znakov, človek vyjadruje iba časť svojho prežitku, tú, ktorá zodpovedá spoločnej skúsenosti a dá sa preložiť do systému abstrakcií, ktorý z nej vznikol. Takto sa človek vyjadruje ako súčasť spoločenstva, s ktorým komunikuje. Takto posilňuje ostatných a zvyšuje svoju vlastnú silu, svoju účinnosť.

Ani jeden z týchto jazykov nepostačuje sám na uchopenie, pochopenie a vyjadrenie celého človeka, ani ľudskej spoločnosti. Umenie je životne dôležité pre jednotlivca, jazyky znakov umožňujú organizovať život obce a sú základným nástrojom vedy, symboly pomáhajú budovať ľudstvo.

Pritom však medzi nimi nie sú neprekročiteľné hranice. Napriek odlišnostiam sa dopĺňajú, a to dopĺňanie pekne znázorňuje skutočnosť, že všetky tri druhy jazykov sú vybudované z rovnakej látky, len ju používajú inak.

Naša západná spoločnosť uprednostňuje jazyk znakov a v mene produktivity vnucuje jeho prevahu všade na zemi. Iste to ma určitú opodstatnenosť, je to však riskantný prístup. Nejestvuje dôvod prečo popierať užitočnosť symbolizmu a mali by sme omnoho viac využívať umenie.

Peter Bú


Notes
1Keď hovoríme o matematických znakoch, výraz „symbol“ nie je primeraný.

2Zasvätenie, to znamená obrady uľahčujúce prechod z detstva do dospelosti, cestu zo sveta, v ktorom je jednotlivec stredobodom, do vesmíru, kde je čiastkou širších celkov, jestvujú vo všetkých civilizáciách.

3Aby ste sa o tom presvedčili, prečítajte si napríklad: Samuel Noah Kramer História začína v Sumere (SNKLU, Praha 1965 ; po anglicky History Begins at Sumer).

4Za stratu rovnováhy medzi dvomi časťami nášho mozgu sa platí veľmi draho, možno až príliš draho. Nemôžem tu vysvetliť, prečo si to myslím, ale zdá sa mi, že z dôvodu tejto nerovnováhy Západ dnes ohrozuje dokonca aj existenciu života na zemi. A iste nie je náhoda, ak závislosť na drogách dosahuje vrcholy v priemyslových krajinách.

Iný, zábavnejší príznak, ktorý však nie je menej nebezpečný: v roku 2000 bolo vo Francúzsku napočítaných 50 000 jasnovidcov a 3 800 kňazov, čo treba porovnať so 70 000 lekármi...!

5 Približná citácia slávnej mravnej zásady „brata murára“ Saint-Exupéryho.

.....................................................

Prispejte do debaty na stránkach Fóra.